INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Vládny balíček prichádza s výraznými zmenami sadzieb DPH, ktoré sa týkajú aj cien potravín. Sadzba pre vybrané potraviny má klesnúť z 10% na 5% a sadzba ostatných potravín z 20% na 19%. V súvislosti s tým sa množia otázky verejnosti, aký to bude mať vplyv na ceny potravín.

Šiesty ročník medzinárodného kola Ekonomickej olympiády sa uskutočnil v dňoch 2. - 3. septembra 2024, tentokrát v starovekej gréckej Olympii. Porovnať svoje vedomosti z ekonómie a finančnej gramotnosti si do rodiska olympijských hier prišli študenti z 18 krajín. Podujatie organizoval český Inštitút ekonomického vzdelávania (INEV) v spolupráci s gréckymi partnermi.

Zmena klímy je nepopierateľná a ľudská činnosť v nej zohráva významnú úlohu. Súčasné politiky v oblasti klímy však nedokážu naplno využiť potenciál súkromného sektora - investorov, podnikov a spotrebiteľov - na účinné riešenie tohto problému. To je hlavný argument nedávno uverejnenej správy siedmich protrhových think tankov z Poľska, Bulharska, Rumunska, Českej republiky, Slovenska, Maďarska a Ukrajiny, ktoré koordinuje poľský Warsaw Enterprise Institute.

Vláda už vo svojom rozpočtovom pláne zverejnila zámer „pripraviť opatrenia, ktoré by sa dotkli živnostníkov vykazujúcich známky zamestnaneckého pomeru“.             

Vláda vo svojom rozpočtovom pláne zverejnila zámer „pripraviť opatrenia, ktoré by sa dotkli živnostníkov vykazujúcich známky zamestnaneckého pomeru“. Téma vyššieho zdanenia živnostníkov sa do politickej debaty vracia v periodických cykloch, bez ohľadu na vládnucu koalíciu.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení oznámila zámer zvyšovať progresivitu zdanenia fyzických osôb. V rozpočtovom pláne už konkrétne hovorí o zámere od roku 2025 „zaviesť 3. a 4. sadzbu dane z príjmu fyzických osôb, čo má zvýšiť verejné príjmy o 78 mil. eur. Pre ročné príjmy fyzických osôb nad 80 tisíc eur má platiť 3. sadzba vo výške 30 %. Najvyššou 4. sadzbou vo výške 35 % majú byť zdaňované ročné príjmy nad 100 tisíc eur.

Súčasný proces vyjednávania o zvyšovaní platov zamestnancov štátu treba vnímať aj v kontexte medzinárodného porovnania. Slovensko vydáva na platy najviac v celej V4 a to nielen ako podiel na celkových výdavkoch verejnej správy ale aj ako podiel na HDP. V týchto porovnaniach dáva SR viac, ako je priemer EÚ.

Téma nedostatku zdrojov vo vysokom školstve sa automaticky spája s nízkou úrovňou financovania. To však nie je jediné možné vysvetlenie. V nasledujúcej tlačovej správe ukážeme, že dôležitou príčinou nedostatku zdrojov v slovenskom vysokom školstve je neefektivita.

Rozdielne výsledky mužov a žien na trhu práce sú dekády predmetom diskusií. Táto diskusia má už aj zhmotnené výsledky vo forme konkrétnych verejných politík. Pri téme rozdielneho odmeňovania žien a mužov je však rozšírených mnoho mýtov a nesprávnych predstáv o jeho príčinách, skutočnom stave, vývoji a aj možných riešeniach.