Rok 2014 prinesie nástrahy. Slovensko však môže z oživenia v eurozóne profitovať (Aktualne.sk)

Európa potrebuje ozdraviť svoj bankový sektor a pripraviť zásadnú reformu jeho fungovania tak, aby sa predchádzalo ďalším krízam, povedal dňa 2.1.2014 pre portál Aktualne.sk Juraj Karpiš z INESS.

Rok 2014 prinesie nástrahy. Slovensko však môže z oživenia v eurozóne profitovať (Aktualne.sk)

Prognózy sú pre budúci rok v ekonomike o čosi priaznivejšie. Európska únia sa pomaly odrazila od dna, no hospodársky rast nie je citeľný vo všetkých krajinách. Slovensko má napriek všetkému, podľa odborníkov, možnosť priblížiť sa k európskemu priemeru životnej úrovne. Pripustiť si musíme ale výdavkový problém a odstúpiť od jednorazových opatrení.

Eurozónu čaká lepší rok

To najdôležitejšie je, či sa zlepší situácia v európskej ekonomike, od ktorej dnes z veľkej miery závisí aj to, ako sa následne bude dariť nám. Kým severu Európy sa zatiaľ darí lepšie, juh stále bojuje s recesiou a problémy v podobe štátneho dlhu odznievajú len pozvoľne. Navyše, rast je výdatne podporovaný nízkymi sadzbami Európskej centrálnej banky. Podľa súčasných prognóz v roku 2014 očakávajú analytici priemerný rast HDP eurozóny na úrovni 1,5 percenta, čo je citeľne lepšie ako pokles v roku 2013 o 0,3 percenta.

Analytička Mária Valachyová zo Slovenskej sporiteľne vysvetľuje, že hlavným ťahúňom zostane opäť Nemecko. Práve Nemecko je totiž kľúčovým slovenským obchodným partnerom, na nemecké trhy putuje asi pätina slovenských vývozov. Preto bude vývoj v eurozóne a najmä v Nemecku určujúci aj pre Slovensko.

Aj štáty na periférií eurozóny by mali v roku 2014 konečne rásť, tvrdí analytik Boris Fojtík z Tatra banky. K plusovým číslam medziročného rastu HDP by sa po troch rokoch malo vrátiť Španielsko, Portugalsko a aj Taliansko.  Napriek zlepšeniu ekonomických vyhliadok budú podľa Fojtíka Francúzsko, Taliansko a Grécko relatívne zaostávať za ostatnými krajinami eurozóny. Všetky tri krajiny potrebujú ďalšie reformy a bez nich sa ich vyhliadky ani v ďalších rokoch samé od seba nezlepšia.

Ekonomický vývoj v eurozóne bude rozhodujúci aj pre úrokové sadzby Európskej centrálnej banky. Od tejto sadzby sa odvíjajú všetky úrokové sadzby úverov a vkladov pre klientov. „Predpokladáme, že oživenie v eurozóne bude prislabé nato, aby ECB začala svoje kľúčové sadzby zvyšovať,“ dodáva Valachyová. Obavy o možný deflačný vývoj podnietili ECB o zniženie úrokových sadzieb na súčasných 25 percent. Úroky skôr ostanú na nízkych úrovniach, nedá sa vylúčiť ani ich ďalší mierny pokles.
Možnosť priblížiť sa k európskej úrovni

Rok 2013 bol pre Slovensko rokom veľmi pomalého hospodárskeho rastu, pravdepodobne bude menší ako 1 percento.Ten budúci by mohol byť mierne lepší, keď očakávame rast okolo 1,7 percenta, potvrdzuje Valachyová.
Slovensko dnes nedosahuje ani tri štvrtiny priemeru bohatstva krajín Európskej únie, preto na dobiehanie potrebujeme vyšší rast ako ostatné krajiny EÚ.

To, že celú Európu sprevádzal nízky ekonomický rast ovplyvnilo aj nízky rast cien, teda inflácia. Nízku infláciu zrejme uvidíme ešte niekoľko mesiacov a v priemere by inflácia mohla v budúcom roku dosiahnuť menej ako 2 percentá. S prihliadnutím na čisto štatistické efekty,  očakávané spomalenie inflácie a vývoja počtu zamestnancov by reálny príjem domácnosti mohol mierne vzrásť. Boris Fojtík z VÚB poukazuje na to, že ekonomicky sa pre domácnosti rok 2014 bude zrejme niesť v znamení stabilizácie, prípadne mierneho zvýšenia životnej úrovne.

Podstatným krokom pre budúci rok bude snaha zabrzdiť rast verejného dlhu cez znižovanie verejných financií. Budúci rok vstúpia do platnosti viaceré opatrenia.

„Schválený rozpočet na rok 2014 obsahuje zníženie dane z príjmov právnických osôb z 23 na 22 percent, súčasne však zavádza licencie, ktoré by mali platiť firmy aj keď nedosiahnu zisk a sprísňuje aj odpisovanie strát z minulých rokov. Regulované odvetvia budú opäť zaťažené sektorovou daňou. Zníženie deficitu verejných financií predpokladá aj úspory vo verejnej správe,“ približuje analytický tím Slovenskej sporiteľne.

„ Ak aj slovenská ekonomika začne konečne v budúcom roku na Slovensku dynamicky rásť a tvoriť nové pracovné miesta, bude to napriek tomu, čo robia domáci politici,“ myslí si Juraj Karpiš z INESS.

Podľa neho bude pokračovať nezodpovedné míňanie nad pomery a rýchly rast slovenského štátneho dlhu. Ak sa nedostaví vytúžený dynamický ekonomický rast, dlh sa môže stať pre Slovensko dokonca ozajstným problémom už v priebehu pár rokov.

Skeptický pohľad o tom, že sa ekonomika Eurozóny zlepší do tej miery, že by to potiahlo našu ekonomiku a ekonomiku našich hlavných exportných partnerov z krízy, v ktorej sa nachádzame, má aj Martin Reguli z Nadácie F.A. Hayeka. „Na budúci rok sa síce prognózuje aspoň mierne oživenie, ale že to bolo sľubované už na tento rok a nakoniec z toho nič nebolo,“ dodáva.
Potrebujeme si priznať výdavkový problém

V poslednom čase sa hovorí o oživení a možnej šanci, že snáď sa niečo zlepší. Stále však nedochádza k náprave štrukturálnych problémov, ktoré spôsobili krízu, myslia si odborníci. Zásadné zmeny, ktoré priniesla vláda, pociťujú už dnes najmä firmy a ich zamestnanci.

Akými zmenami možno urýchliť hospodársky rast krajiny?

Juraj Karpiš, INESS

„Európa potrebuje ozdraviť svoj bankový sektor a pripraviť zásadnú reformu jeho fungovania tak, aby sa predchádzalo ďalším krízam. Slovenskí politici by si mali konečne pripustiť svoj výdavkový problém a začať zavádzať úsporné, racionalizačné kroky vo verejnej správe a najmä sociálnom systéme. Je vždy lepši robiť to predtým, ako ich k tomu v zhone dokopú dlhopisové trhy.“

Martin Reguli, Nadácia F. A. Hayeka

„Slovensko by potrebovalo zmenu na viacerých úrovniach. Prvá zmena, ktorá by bola potrebná na oživenie domácej ekonomiky je zníženie ceny práce a spružnenie zákonníka práce. Výrazne by pomohlo odstránenie zbytočných a škodlivých regulácii, ako napr. regulácia taxislužieb, ktoré nemôžu používať autá staršie ako 5 rokov, ale aj licencií na vykonávanie niektorých profesií. Podobne by pomohlo aj zníženie administratívnej záťaže. V neposlednom rade by výrazne pomohlo, ak by vláda prestala meniť podmienky pre podnikateľov, lebo neistota, v rámci ktorej ľudia dnes na Slovensku podnikajú, sťažuje dlhodobé plánovanie a prijímanie nových zamestnancov.
 

Andrea Mačošková

Aktualne.sk, 2.1.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards