Tretina Slovákov chce naspäť korunu (Hospodárske noviny)

Suma, ktorou sa každý Slovák podieľa na pomoci krajinám najmä cez záruky, je okolo tritisíc eur, citujú INESS dňa 2.1.2013 Hospodárske noviny.

Tretina Slovákov chce naspäť korunu (Hospodárske noviny)

5 rokov s eurom. Podľa exkluzívneho prieskumu ľudia neveria euru pre zdražovanie.

Ani na sekundu neľutujem, že sme v roku 2009, ale aj predtým vynaložili toľko roboty, aby sa Slovensko stalo členským štátom eurozóny – vyhlásil premiér Robert Fico na nedávnom diskusnom fóre HNClub k výročiu eura na Slovensku. Presne včera ubehlo päť rokov, čo sme vymenili slovenskú korunu za spoločnú menu. No bežní ľudia už takí optimisti nie sú. Ako totiž vyplýva z exkluzívneho prieskumu agentúry Focus pre HN, viac než tretina Slovákov by sa chcela vrátiť ku korune.

S eurom míňame viac

Hlavný dôvod, prečo sa 37 percent ľudí nestotožnilo s novou menou, je podľa riaditeľa agentúry Focus Ivana Dianišku zdražovanie tovarov a služieb. „Pre ľudské oči je euro stále nečitateľné. Ľudia si stále myslia, že to dovoľuje obchodníkom pomaličky, postupne dvíhať ceny. S tým, že si to človek nevšimne.“ Paradoxne, táto predstava je podľa odborníkov mylná. Euro totiž za zdražovanie nemôže, naopak, prispelo k stabilite. Aj vďaka kríze sa rast cien v rokoch 2009 až 2010 hýbal okolo jedného percenta. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža ceny aj naďalej určuje dopyt a ponuka.

Faktom je, že mnohí Slováci, najmä starší, si na používanie eura nezvykli. Mince, a to či už centy alebo dvojeurovky, stále vnímajú len ako drobné. „Povzbudzuje to do ľahkovážnejšieho míňania,“ hovorí sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá.

Sponzorovanie iných krajín

Nezvyk či spájanie eura s vyššími cenami pritom nie sú jediné dôvody, pre ktoré by ľudia chceli späť korunu. Ďalším významným faktorom sú podľa Dianišku aj finančné problémy krajín ako napríklad Grécko. Slováci totiž, ako členovia eurozóny, musia prispievať na záchranu neposlušných krajín pred krachom. Podľa inštitútu INESS suma, ktorou sa každý Slovák podieľa na pomoci krajinám najmä cez záruky, je okolo tritisíc eur.

Kým pre bežných ľudí je používanie eura skôr dôvodom na nové vrásky, podnikateľom jeho zavedenie podstatne uľahčilo biznis. Najmä tým, ktorí obchodovali aj so zahraničnými firmami. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža totiž vývoz do krajín platiacich eurom tvorí takmer polovicu nášho celkového exportu.

Firmy tak už päť rokov nemusia znášať kurzové riziko. Jednoduchšie to je aj pri cestovaní do zahraničia, keď si už podnikatelia nemusia vymieňať peniaze. „Prijatím eura sa pre našich podnikateľov odstránili nielen kurzové náklady, ale napríklad aj administratívne náklady, ktoré vznikali vtedy, ak firma potrebovala účtovať v korunách aj eurách,“ dodáva analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Zaujímavejší pre investorov

Vďaka euru sme podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša zaujímavejší pre zahraničných investorov. V rámci krajín V4 sme totiž jedinou krajinou, kde sa platí spoločnou európskou menou. A práve to môže byť, pri rozhodovaní sa firiem, pre nás veľké plus. „Žiaľ, kríza akékoľvek investície pribrzdila,“ hovorí Gábriš.

Ako ďalej na druhej strane dodáva, práve euro môže byť v rámci krajín V4 pre nás aj nevýhodou. Príkladom môže byť nedávne oslabenie českej koruny. Slovenské výrobky a služby sa tak pre české firmy stali drahými. A preto susedné podniky začali tlačiť na znižovanie cien. Pritom práve do Česka vyvážajú naše firmy po Nemecku najviac.

Michaela Kušnírová

Hospodárske noviny, 2.1.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards