QE špirála

Juraj Karpiš napísal pre .týždeň komentár ku krokom ECB. 07. 10. 2019.

QE špirála

Tých 8 600 eur na každého obyvateľa eurozóny, vyrobených v poslednom kvantitatívnom uvoľňovaní, nestačilo. ECB sľúbila od novembra ďalšie. Tentoraz v objeme 20 miliárd mesačne – a s otvoreným koncom.

Oďalšom kole QE hovorí aj americká centrálna banka. A ak v kinách bude na jeseň Rambo V, na trhoch zrejme QE IV. Dnešné modely sveta teda hovoria toto: nízky ekonomický rast, vysoká nezamestnanosť, nízka cenová inflácia, krachujúce banky, napätie na repo trhu, írska kríza, talianska kríza, grécka kríza, brexit, absencia fiškálnej integrácie v Európskej únii, absencia štrukturálnych reforiem, absencia fiškálnych reforiem, Trumpove obchodné vojny, klesajúce ceny akcií, nesolventnosť niektorých štátov Európskej únie, klesajúce ceny nehnuteľností, politická neistota, vôbec akákoľvek neistota – to všetko sú dobré dôvody na tlačenie peňazí.

Môj model sveta hovorí, že štátom plánovaný úrok a vyvlastňovanie súkromných zdrojov tlačením peňazí narúša optimálnu alokáciu zdrojov v ekonomike, za čo zaplatíme nižším rastom životnej úrovne. Štát cez svoje peniaze berie tým, čo vytvárajú a šetria, a dáva tým, čo míňajú. Centrálna banka je navyše rušičkou ekonomických signálov. O čo je agilnejšia, o to väčšia kakofónia v ekonomike. Politik robí beztrestne deficity, investor naivne špekuluje, podnikateľ sa nerozvážne púšťa do projektu s príliš dlhou návratnosťou a Slovák s hrubým príjmom pod 60 percent mediánu sa nechá zlákať do 30-ročnej hypotéky.

Po dvanástich rokoch takmer nepretržitého tlačenia vraj dnes musia opäť tlačiť. To, že európske banky ani dekádu po kríze nevedia stáť na vlastných nohách, mi potvrdzuje, že tlačili priveľa. Im ale, naopak, že tlačili príliš málo. Empíria nás rozsúdiť nepomáha.

Pri moci sú oni. „Nikdy nepľuj proti vetru“ – je prvé pravidlo centrálnych bankárov. Nájdete ho v neformálnom návode „Ako byť centrálnym bankárom“ z roku 1962, ktorý sa uchoval v archíve súkromnej komunikácie medzi bývalými guvernérmi Bank of England. A ich model majú politici radi. Dáva im zdroje pomimo oficiálneho zdanenia, moc pomáhať svojim a voličom sľubovať istoty.

Psi štekajú a QE karavána ide ďalej. Tlačia a do štátnej centrálnej banky mizne čoraz väčšia časť ekonomiky. Znižujú rast, čo vytvára argumenty na ešte väčšie tlačenie a skupovanie v budúcnosti. A tak ďalej.

Dodnes ECB zhltla aktíva v hodnote 37 percent HDP eurozóny. Ak to bude pokračovať, štát takto zje aj zvyšok dlhopisového trhu. Potom sa zrejme pustí do akcií alebo nehnuteľností cez rôzne záručné banky či fondy. Potom možno zosilnejú volania po podpore investícií. Štát vytvorí investičný fond, jeho centrálna banka ho bude financovať. Začnú intenzívnejšie preberať funkciu aktívnych investorov a podnikateľov. V záujme rastu. Až to raz prestane rásť nadobro. Lebo keď štát vlastnil a financoval veľkú časť ekonomiky, tak to zvykla byť s rastom poriadna bieda. Sami sme to pol storočia empiricky testovali. Uvidíme, kedy to dôjde aj im.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards