Prietokový sociálny ohrievač

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila zaujímavý graf. Presne v eurových hodnotách ukazoval, že z nového „inflačno-rodinného“ balíčka najviac dostane stredná trieda, najmenej chudobní. Zaujímavý bol tým, že konečne na číslach ukázal niečo, čo mnohí dávno vieme – nezmyselnosť dnešného "sociálneho" štátu.

Sociálny štát je voličom predávaný ako záchranná sieť v ťažkých situáciách, keď väčšina ľudí, ktorá je v pohode, podporí menšinu ľudí v núdzi. Nie je to nič iné, len znárodnená časť sektoru klasického poistenia. Tam sa tiež väčšina vodičov poskladá na škody tomu, kto havaruje. Môžeme sa baviť o tom, prečo spoločnosť túto poistnú úlohu zverila do rúk politikom, ale ekonomická logika pomoci menšine tam je.

No takto v skutočnosti už sociálne systémy západných welfare štátov nefungujú. Vrátane Slovenska. Nemáme tu reálny sociálny systém, kde sa väčšina skladá na menšinu. Na dávky v hmotnej núdzi vyplatíme zhruba tretinu toho, čo ide na plošné prídavky na deti. Sociálny systém je v skutočnosti neefektívny sociálny prietokový ohrievač, v ktorom najviac dávok dostáva stredná vrstva – a tá si ich aj platí. Inými slovami, z jedného vrecka vám sociálny štát zoberie 100 eur. Cestou sa 10- 20 eur stratí, čiastočne v platoch úradníkov, ktorí tie peniaze vyberajú, presúvajú a potom vyplácajú, čiastočne obyčajným  ukradnutím. Zvyšných 80 eur vám štát vráti do druhého vrecka vo forme nejakého poukazu, služby či dávky. Ekonomický nezmysel.

Takýto systém je obrovským plytvaním, ale ako bonus nesie so sebou ďalšie problémy. Generuje kultúru nárokovateľnosti, v ktorej aj zdraví ľudia s priemerným platom nadobúdajú pocit, že majú vrodené právo na všetky možné dávky. To zvyšuje závislosť na štáte a politikoch. Štát vám do druhého vrecka vráti časť toho, čo vám zobral – ale len keď splníte jeho podmienky. Výsledkom je rastúce zdanenie, verejný dlh, inflácia a váš nižší blahobyt. Každé dodatočné euro vybrané na daniach len posilňuje tento mechanizmus a posúva spoločnosť k ekonomickej priepasti.

No najsmutnejším výsledkom takého prietokového sociálneho ohrievača je dopad na tých, čo pomoc naozaj potrebujú. Sociálna politika je smerovaná na masu voličov, nie na odkázaných. Ťažko chorí, osamelé matky a dôchodcovia, či vojnoví utečenci sú na vedľajšej koľaji. V systéme, kde všetci dostanú všetko, oni nemajú šancu dostať dosť. Na konci dňa je to nakoniec ten nenávidený trh v podobe rôznych neziskoviek, rodinných príslušníkov a jednotlivcov, ktorí tvoria ten skutočný sociálny systém.

HN, 20.6.2022

Zdroj: RRZ