Prichádza kríza?

.týždeň uverejnil článok Juraja Karpiša k príchodu recesie. 09. 09. 2019.

Prichádza kríza?

Slovenská ekonomika brzdí – čo nemôže byť pre tých, čo dávajú pozor, prekvapivé. Veď Nemecko len štatistickým zázrakom už koncom minulého roka ušlo definícii recesie (dva štvrťroky poklesu HDP).

Ako majstrov sveta vo výrobe áut by nás mala znepokojiť správa, že počet v Nemecku vyrobených áut od začiatku roka padol na hodnoty naposledy videné v katastrofickom roku 2009. V Číne kolabujú tieňové banky, vo svete zúri Trump a jeho obchodná vojna. Slovensko ako montážna dielňa jadra EÚ preto asi nebude ďalej veselo rásť v stagnujúcej eurozóne s miznúcim dopytom po autách.

Prekvapilo ma, ako sa v našich médiách pletie ekonomické spomalenie s krízou. Po poslednej kombinácii ekonomického prepadu s finančnou krízou zostala v spoločnosti kopa podmienených sebaobranných reflexov. Ľudia nemajú čas a chuť študovať rozdiel medzi hospodárskym a finančným cyklom, medzi ekonomickou recesiou a finančnou krízou. Rozlišovanie medzi nimi je však užitočné a pri predpovedaní krízy kľúčové.

Hospodársky cyklus je kratší, zvyčajne nemá viac ako 10 rokov. No finančný cyklus, ktorý dobre popisujú reálne ceny nehnuteľností, množstvo súkromného dlhu v ekonomike alebo podiel zadlženosti domácností k HDP, mával v poslednom polstoročí medzi vrcholmi v USA, rovnako ako v EÚ, približne 20 rokov. A slovenský finančný cyklus vyzerá dozreto – od posledného vrcholu v zadlžení nefinančného súkromného sektora v roku 1999 ubehlo presne dvadsať rokov...

Nie každá recesia však prejde do krízy. Na finančnú krízu treba zlé peniaze a hromadu nesplácaného dlhu, ktorý potopí finančný sektor, prípadne aj štát. Je to podobný rozdiel ako medzi defektom a ukradnutým bicyklom. V oboch prípadoch síce človek na chvíľu dojazdil, no nie je to rovnaké. V recesii si niektorí ľudia musia hľadať novú prácu, v kríze hrozí všetkým strata úspor defaultmi a vyvlastnením.

Prichádza teda kríza?

Ak by sa z recesie kľuvala kríza, rástlo by aj napätie vo finančnom sektore. Tam však zatiaľ stres nevidno. Napríklad rozdiel v úročení peňazí na medzibankovom trhu a na krátkych amerických dlhopisoch je stále nízky. Napätie zatiaľ nevidno ani na európskom medzibankovom trhu, tam je skôr prebytok likvidity.

Niektorí maľujú krízového čerta na stenu grafmi cien akcií európskych bánk. Za extrémne nízke ceny akcií európskych bánk by som však skôr než blížiacu sa krízu vinil fakt, že bankovníctvo v Európe je dnes zlý biznis. Po tom, ako ich počas krízy štát zachránil pred kapitalistickým peklom, im Európska centrálna banka púšťa žilou prostredníctvom záporných úrokov, navyše im predpísala aj viac vlastného kapitálu. Jedno euro vlastného kapitálu banky preto v Európe prináša polovicu zisku ako pred krízou.

Zhrnutie? Recesia je možno za dverami, krízu zatiaľ v dátach nevidím. Ak sa to zmení, budem vás na tomto mieste informovať.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards