Pandémia ako katalyzátor inovácií

Pandémia koronavírusu poriadne preverila zdravotnícke systémy po celom svete. Ako to už pri záťažových skúškach býva, aj v tomto prípade bolo naplno ukázané, kde sú slabé miesta, a ktorí aktéri sú najzraniteľnejší.

Jedným z takýchto „odhalení“ boli problémy spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vo vidieckych oblastiach, ktoré čelia špecifickým výzvam. Tieto oblasti sa často vyznačujú vyšším priemerným vekom pacientov, vyššou mierou užívania návykových látok a vyšším výskytom problémov s duševným zdravím. Často tu taktiež dochádza k vyššej miere zatvárania nemocníc (od roku 2011 bolo vo vidieckych oblastiach v USA viac nemocníc zatvorených ako uvedených do prevádzky a približne dve tretiny všetkých zatvorených nemocníc boli vo vidieckych oblastiach), a prítomné sú aj logistické problémy (napr. limitovaná verejná doprava obmedzujúca prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti).

S podobným typom problémov sa potýkajú aj mnohé krajiny s nižšími a strednými príjmami – prístup ku zdravotnej starostlivosti je limitovaný nedostatkom kliník, nemocníc a zdravotníckeho materiálu a problém predstavuje aj logistika. Materiálny nedostatok však v mnohých situáciách zvyšuje kreativitu, v dôsledku čoho sa viacerým takýmto krajinám podarilo vyvinúť rôzne stratégie na riešenie ich problémov. Tieto riešenia sú založené na tzv. úsporných inováciách („frugal innovations“). Ide o ekonomicky udržateľné a relatívne nenáročné riešenia, ktoré je možné aplikovať aj s obmedzeným kapitálom. Vďaka týmto charakteristikám často vznikajú práve v nízkopríjmových krajinách, mnohé z nich však majú potenciál aj pre najrozvinutejšie krajiny západného sveta.

Prvú takúto úspornú inováciu predstavila spoločnosť Zipline. Prostredníctvom dronov úspešne adresuje jeden z najväčších problémov pandémie – ako doručiť k pacientom potrebný zdravotnícky materiál  (napr. lieky a vakcíny) bez rizika šírenia vírusu. Táto spoločnosť, založená v roku 2016 a v súčasnosti distribuujúca 65% zásob krvi v oblastiach mimo hlavného mesta v africkej Rwande, počas pandémie rozšírila svoje aktivity aj do ďalších dvoch krajín – Ghany a USA. V Ghane počas koronavírusu rozdistribuovala viac než 2,6 milióna dávok vakcín a v USA sa v spolupráci s ďalšími inštitúciami podieľala na dronovej distribúcií ochranných prostriedkov – ochranných oblekov a rukavíc – medzi zdravotníkov pracujúcich v prvej línií.

Takýto spôsob prepravy má viacero výhod. Okrem zamedzeniu šírenia vírusu ide aj o relatívne lacný a rýchly spôsob prepravy materiálu (v porovnaní s tradičnými spôsobmi dopravy). Prítomné sú však aj nevýhody – drony sú v súčasnosti čoraz prísnejšie regulované. Zipline sa podarilo tento problém čiastočne vyriešiť prostredníctvom úzkej spolupráce s Federálnym leteckým úradom a ministerstvom dopravy Severnej Karolíny, vo všeobecnosti však problém ostáva prítomný.

Druhou inováciou sú takzvaní „komunitní zdravotníci“ („Community Health Workers“). Koncept takýchto pracovníkov samozrejme nie je novinkou, pandémia koronavírusu však znovu ukázala, akú dôležitú rolu môžu hrať aj v rozvinutých krajinách. V súčasnosti sú komunitní zdravotníci rozšírení najmä v krajinách s nízkym a stredným príjmom (napríklad v subsaharskej Afrike), kde menším komunitám poskytujú informácie ohľadom zdravotnej starostlivosti, vzdelávajú obyvateľov v zdravotných otázkach (napríklad o rôznych formách prevencie), prípadne liečia menej závažné ochorenia. Počas pandémie však do výcviku takýchto zdravotníkov investovali zdroje aj viaceré štáty USA (Indiana, Texas a Severná Karolína). V súvislosti s týmto krokom zaznamenali viaceré pozitívne výsledky – okrem efektívnej priamej pomoci vo vidieckych komunitách pomohli zdravotníci aj s odhaľovaním štrukturálnych problémov v lokálnych zdravotných systémoch.

S treťou úspornou inováciou prišla spoločnosť Dimagi. Ide o spoločnosť, ktorej cieľom je pomáhať nízkopríjmovým krajinám so zberom dát (a ich následným využívaním). Za týmto cieľom vyvinuli aplikáciu CommCare, ktorá využíva už vyvinuté alebo novo vytvorené programy na ukladanie, správu a sledovanie dát pre rôzne typy zdravotníckych iniciatív. Počas pandémie fungovala táto platforma v Mali, Togu, Sierra Leone a ďalších krajinách, kde pomáhala pri sledovaní prípadov a kontaktov COVID-19, so skríningom symptómov na pracovisku, výsledkami laboratórnych testov a počtami očkovaní. Keďže je aplikáciu možné používať aj offline, je možné ju prispôsobiť potrebám organizácie alebo komunity a je vo všeobecnosti user-friendly, jej používanie má potenciál aj pre komunity vo vidieckych oblastiach vysokopríjmových krajín. Využitie by aplikácia mohla nájsť napríklad medzi už spomínanými komunitnými zdravotníkmi na rovnaké účely ako v Afrických krajinách (koordinácia očkovacích programov, sledovanie pacientov, organizácia testovania, atď.).

Tieto inovácie sú už v súčasnosti v malom rozsahu využívané aj vo vysokopríjmových krajinách. Vďaka ich nízkym nákladom a preukázateľným benefitom sú vhodnými intervenciami aj v oblastiach, ktoré sú chudobnejšie z hľadiska materiálnych prostriedkov. Aj ťažké časy v konečnom dôsledku môžu priniesť dobré veci, treba im len ísť naproti.

blog SME, 31.3.2022