INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Téma nedostatku zdrojov vo vysokom školstve sa automaticky spája s nízkou úrovňou financovania. To však nie je jediné možné vysvetlenie. V nasledujúcej tlačovej správe ukážeme, že dôležitou príčinou nedostatku zdrojov v slovenskom vysokom školstve je neefektivita.

Podobne ako celú opozíciu a odbornú verejnosť aj nás prekvapil poslanecký prílepok, pomocou ktorého sa na poslednú chvíľu novelizoval Zákon o Národnom inštitúte pre technológie a zdravotníctvo (NIHO). Prílepok sa na verejnosť dostal len tesne pred hlasovaním, aj to len ako narýchlo spravený scan papierového materiálu.

Keď Slovensko vstupovalo do EÚ, zapojilo sa do exkluzívneho klubu krajín, ktoré tvorili 26% svetového HDP. Tesne za USA s 28% podielom. Čína vtedy len začínala svoj raketový ekonomický rast so 4% podielom.  V tomto roku vytvorí  EÚ 17,3% HDP sveta, Čína by mala dosiahnuť 16,9%. Asi poslednýkrát, čo vyspelá EÚ bude produkovať viac ako Čína, ktorá sa veľmi pravdepodobne posunie budúci rok na druhú priečku na svete. Za hegemóna USA, ktorý stále tvorí 26% svetovej produkcie.

Na internetovom prehliadači mi jeden doplnok automaticky odklikáva vyskakujúce hlásenia o „cookies“. Druhý zase vracia funkčnosť Google máp nazad do obdobia spred 1. marca 2024.

Trh je spoločenská technológia, ktorá umožňuje kooperáciu a koordináciu vo veľkej otvorenej spoločnosti plnej ľudí, ktorí sa nepoznajú. Toto sú dve skupiny dôvodov, prečo ekonómovia milujú trh. Rozmeňme si ich na drobné.

V mediálnom priestore sa v posledných mesiacoch pravidelne objavuje téma dane zo sladených nápojov a aktuálne to vyzerá tak, že bohatá zbierka slovenských daní bude pod zámienkou motivovania „spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života“ mať nový prírastok. Práve odôvodnenie návrhu však pôsobí prinajmenšom zvláštne. Na to, že štát ide zdaniť skupinu produktov, ktorých spotreba posledných vyše 10 rokov klesá aj bez dane, sme už upozornili v našej publikácii, rovnako ako sme poukázali na to, že miera obezity a nadváhy rastie aj v krajinách, ktoré podobnú daň zaviedli. V tomto texte však spravíme krok späť od samotného opatrenia a pozrieme sa na dôveryhodnosť prezentovaných úmyslov v širšom kontexte štátnych aktivít.

Posledný rozpočet ministra financií Petra Kažimíra v roku 2019 pred jeho odchodom do pohodlnej kancelárie Národnej banky Slovenska počítal s deficitom 0,1 % HDP. To bolo nejakých 100 miliónov eur. Štát vtedy nakoniec skončil so sekerou za 1,3 miliardy eur. Skoro vyrovnaný mal byť aj ten nasledujúci rozpočet, ale prišiel covid a z plánovaného deficitu 0,5 % bolo zrazu 10 % HDP.

Zdravotníctvo prechádza ťažkým obdobím, ktorého koniec je v nedohľadne. Bude stále ťažšie zlepšovať situáciu čiastkovými zmenami, mikromanažmentom a peňažnými injekciami.

Súčasťou balíčka opatrení na ozdravenie verejných financií, ktoré začiatkom októbra 2023 predstavila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora,  je aj daň zo sladených nápojov. V publikácii Sladké daňové pokušenie: Daň z cukru zúži vašu peňaženku, ale nie postavu sa tejto téme venujeme bližšie.