Chudák fajčiar

Potreba konsolidácie verejných rozpočtov je už snáď zrejmá aj v stranách, ktoré majú pocit, že zdroje sú bezodné a zadarmo a investori na celom svete túžobne čakajú, aby požičali práve zadlženému Slovensku. Začínajú sa objavovať konsolidačné plány, Inštitút finančnej politiky na Ministerstve financií SR publikoval dopady úsporných a daňových opatrení na HDP. Takmer vo všetkých plánoch riešenia neúmerného rastu výdavkov nezodpovedných vlád v posledných rokoch sa nachádza zvyšovanie spotrebných daní z tabakových výrobkov. A mňa – hoci nefajčiara - fascinuje, že bez akejkoľvek diskusie.

Len pred pár týždňami ministerstvo financií zverejnilo predbežnú informáciu, že začína pripravovať nový zákon, ktorý má opäť zvýšiť tabakové dane. Naposledy sa pritom zvyšovali vo februári tohto roku. Adekvátne zdôvodnenie nebýva obyčajne súčasťou týchto návrhov, ale z textu je zrejmé, že cieľom je zvýšiť príjmy štátu. Ak ste si doteraz mysleli, že zvyšovanie tejto dane má nejako súvisieť so zdravotnými dopadmi fajčenia, žili ste v omyle. Úloha ministerstva financií je vyberať peniaze, nie robiť zdravotnú politiku.

Samozrejme, v nejakom odstavci sa zdravotné dopady vo všeobecnej rovine objavia. Ale akosi nikoho nenapadne si položiť otázku – je v tejto súvislosti súčasná sadzba dane vysoká alebo nízka?

Bohužiaľ, v slovenskej odbornej literatúre odpoveď na túto otázku nenájdete. Aktuálne kvantifikácie zdravotníckych výdavkov v súvislosti s fajčením neexistujú. Nenájdete ani poriadne údaje o tak základnej otázke, ako je prevalencia fajčenia. Klesá alebo rastie? Podľa niektorých zdrojov rastie, podľa iných stagnuje, podľa tretích klesá. Podľa výkazov spotrebných daní počet predaných cigariet klesá. Za posledných 5 rokov o 11 %. Tento výsledok by mal potešiť všetkých obhajcov znižovania spotreby tabaku. Lenže zvyšovanie daní na cigarety ich predražilo natoľko, že výrazne viac ľudí kupuje (paradoxne) menej zdanený balený tabak. Ak by sme ten prepočítali na ušúľané cigarety, pokles spotreby je 6,6 %.

Časť spotreby sa presunula do zahrievaného tabaku, ktorý je však výrazne menej škodlivý, lebo konzument nevdychuje splodiny horenia. Celkovo tak dochádza k poklesu negatívnych následkov fajčenia. O čom sa nehovorí, je pokles nepriamych nákladov, takzvaného pasívneho fajčenia. Skúste si spomenúť, kedy ste boli naposledy v byte, kde sa vnútri fajčilo. Význam tohto faktora v poslednej dobe výrazne poklesol.  

Mali by sa teda zo zdravotných dôvodov dane na tabak zvyšovať? Pri tejto úvahe nás zaujímajú len priame náklady fajčenia. Nepriame náklady, ako strata HDP, je ekonomický nezmysel, lebo produktivita a kvalita života je súkromným kapitálom jednotlivca. To, že fajčí, je výsledkom jeho voľby, prejavenou preferenciou, jeho voľný ani pracovný čas nepatrí štátu, ako si to väčšina politikov zvykne myslieť.

Podľa amerických údajov predstavujú priame náklady fajčenia 6-7 % celkových zdravotných výdavkov (údaj z roku 2018). Prevalencia fajčenia je tam nižšia, na Slovensku môžeme odhadovať 10-12% podiel.

Tento rok chce vláda od fajčiarov vybrať miliardu eur. To predstavuje 14 % verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Inak povedané, fajčiari platia za priame náklady fajčenia viac, ako by teoreticky mali.

Tento výsledok by nemal byť prekvapujúci. Neexistuje tovar, či služba, ktorá je zdanená viac, ako cigarety. 75 % ceny krabičky predstavujú dane, z toho spotrebná daň je 2,8 eur. Ak fajčiar vyfajčí krabičku denne a je zamestnaný za polohrubú mzdu 1000 eur, tak suma spotrebnej dane z tabaku predstavuje 60 % jeho celkových zdravotných odvodov (vrátane odvodov zamestnávateľa). Alebo inak - fajčiar zaplatí len na spotrebnej dani zhruba toľko isto, ako nefajčiar s rovnakou mzdou na dani z príjmov.

Tieto čísla však ministerstvo financií nezaujímajú. Ministerstvo financií k dani z tabaku pristupuje „maximalizačným“ prístupom. Vo všetkých vládnych či ministerských dokumentoch, návrhoch a materiáloch sa píše o zvyšovaní dane z tabaku. Nikde nenájdete zmienku o prehodnotení, nedajbože znižovaní. Snaží sa nastavovať dane tak, aby neboli ani príliš vysoké (aby fajčiari nenakupovali v zahraničí) ani príliš nízke (aby neprichádzalo o potenciálne príjmy). Nehľadí na vzťah fajčenia a zdravotníckych výdavkov, pretože na Slovensku nie je výnos tabakových daní výdavkovo viazaný, nekončí v zdravotníctve. Čo to znamená? Vláda, či parlament, môže tieto príjmy použiť na rodinné balíčky či výstavbu novej sochy Svätopluka

Vo výsledku sa o logike zdaňovania tabaku mlčí. Nikoho nevzrušuje, že iné spotrebné dane na komodity, ktoré majú tiež negatívne zdravotné dopady, ako daň z piva, či daň z minerálnych palív, sa roky, ak nie desiatky rokov nezvyšovali. Daň z tichého vína neexistuje vôbec. Fajčiari sú ale mlčiaca neorganizovaná masa, a štátna pokladnica sa spolieha na silu ich návyku. Obhajovať fajčiarov je spoločensky nekorektné, nemá sa ich kto politicky zastať. A čo je najbizarnejšie a skutočne by som chcel počuť niekoho toto racionálne vysvetliť -  nerieši sa ani to, že menej škodlivá forma konzumácie zahrievaného tabaku je zdanená viac ako tabak na šúľanie.

Či sa nám to páči alebo nie, nadchádzajúca konsolidácia sa bude veľmi pravdepodobne opierať o zvyšovanie daní. Slovenskí politici totiž na rozdiel od ich napr. dánskych kolegov, chýbali na hodine znižovania výdavkov. No aj debatu o zvyšovaní daní by  bolo by vhodné viesť otvorene, s dátami a argumentami. Nikde totiž nie je napísané, že necelá tretina voličov, ktorí sú zároveň fajčiarmi, by sa mala  na konsolidácii podieľať väčšou mierou, ako ostatní občania.

.týždeň, 4.8.2023