INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Posledné roky priniesli zrod platforiem a tzv. „gig“ ekonomiky. Miesto tradičného vzťahu zamestnanec-zamestnávateľ vznikli internetové platformy (virtuálne trhoviská), ktoré sprostredkovávajú kontakt, podmienky a platby medzi objednávateľom a dodávateľom. Obchodované služby môžu mať charakter rôznych IT a administratívnych úloh (napríklad Amazon Mechanical Turk, Upwork), alebo sú úzko zamerané na jednu činnosť (napr. Uber).

Premena pacienta a jeho väčšia emancipácia je celospoločenská otázka, v ktorej má štát obmedzené nástroje pre zmenu. Významnejšou zmenou môže byť najmä výraznejšie zaradenie predmetov orientovaných na ľudské telo a zdravie do učebných osnov základných a stredných škôl. Narážame tu na problém decentralizácie – školy kvôli centrálnemu plánu nemôžu samé od seba nahradiť výuku o životnom cykle bezstavovcov besedou s alergiológom.

Ak nie je viac zdravotníkov (ponuka), zlepšením môže byť menej pacientov (dopyt).

Kompetencie sú jedným z magických slov (podobne ako „nárok“, či „záujem pacienta“), o ktorých sa v slovenskom zdravotníctve veľa hovorí, ale málo sa deje. Aktívna práca s kompetenciami zdravotníkov je pritom nevyhnutný krok na udržanie dostupnosti zdravotníckych služieb v budúcnosti.

Pomerne často z médií počuť vyjadrenia o nedostatku vodičov kamiónov či programátorov. Je to však len rétorický obrat. Ich množstvo priamo úmerne zodpovedá ochote spotrebiteľov platiť za ich služby. Stačí zvyšovať ponukovú cenu až do momentu, kým sa voľný vodič alebo programátor nezjaví. Ak takú cenu nie sme ochotní zaplatiť, znamená to, že iné potreby majú u nás vyššiu prioritu, ako prepravenie tovaru či naprogramovanie aplikácie. Rastúca  cena zároveň do odvetvia láka nových poskytovateľov služieb.

Príchod obrovského množstva ukrajinských utečencov len urýchlil, čo sme ja tak vedeli: nožnice medzi dopytom pacientov a ponukou zdravotníckych služieb sa rýchlo roztvárajú.

Vydali sme novú publikáciu INESS s názvom Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení. Publikáciu si vo forme pdf môžete stiahnuť tu. Nižšie je jej zhrnutie:

Mnohí z vás určite v poslednej dobe zaregistrovali správy o vzostupe umelej inteligencie, a špeciálne o jej využití v zdravotníctve. Koniec koncov, aj my sme sa tejto téme už venovali. Napriek aktuálnemu rozruchu je však potrebné mať na pamäti, že väčšina takýchto článkov sa venuje skôr budúcemu potenciálu umelej inteligencie v zdravotníctve, nie dnešnej realite. V nemocniciach je totiž umelá inteligencia v súčasnosti využívaná oveľa menej, než sa pri pohľade do médií môže zdať.

Musím sa priznať, že som prekvapený. O zmýšľaní rezortných šéfov, ani o finančnom stave štátnej poisťovne som si nerobil ilúzie. No to, že po necelých dvoch rokoch tu bude zase na stole záchrana poisťovne z peňazí daňových poplatníkov, to som skutočne nečakal. Ako komentátor zažívam déjà vu. Čo ďalšie napísať, keď už všetko bolo napísané v roku 2020? Ako túto situáciu nazvať? Ostáva už len volať veci priamo – podvod na poistencoch. Konkrétne na dvoch miliónoch poistencov.

Pandémia koronavírusu poriadne preverila zdravotnícke systémy po celom svete. Ako to už pri záťažových skúškach býva, aj v tomto prípade bolo naplno ukázané, kde sú slabé miesta, a ktorí aktéri sú najzraniteľnejší.