INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

V médiách sa objavili správy od znepokojených právnikov, ktorí chcú ochrániť občanov pred veľkou hrozbou – živnostníkmi poskytujúcimi právne služby.

V uplynulom roku sa opäť hovorilo o nákladoch na prácu. V súvislosti s rastom minimálnej mzdy, Matovičovou daňovou reformou, či „polohrubou“ mzdou.

Tam, kde bolo s nezamestnanosťou dobre, je trocha lepšie, a tam, kde bolo už predtým zle, sa situácia ešte zhoršila.

Predstavená reforma daní a odvodov zamestnanca pracuje s pojmom celková cena práce. Je chvályhodné, že minister financií spomína tento pojem. Doteraz používané pojmy ako „hrubá mzda“ a „odvody zamestnávateľa“ boli ekonomickým nezmyslom, ktoré pred zamestnancom skrývali časť nákladov.

Inštitút INESS od roku 2019 prevádzkuje a pravidelne aktualizuje kalkulačku nákladov na zamestnancov cenazamestnanca.sk. Táto kalkulačka využíva unikátny prepočet nákladov na reálne odpracované dni zamestnanca, preto pomocou nej môžeme jednoducho vypočítať dopady rôznych nápadov na cenu práce.

Reštart bude ťažší, čašník či chyžná zdraželi. Vieme to vďaka aktualizácii portálu cenazamestnanca.sk.

V súvislosti s rastúcou nezamestnanosťou sa u nás odohráva tragédia, ktorá je sčasti zamaskovaná a sčasti sa odohráva pod ministerským radarom.

Na Slovensku už približne 25 rokov funguje štátom požehnaný biznis vo forme povinných gastrolístkov pre zamestnancov. Nejde o fazuľky. V hre je 30 miliónov, ktoré každý rok zaplatia zamestnanci, zamestnávatelia, reštaurácie a obchody za to, že namiesto bankoviek si medzi sebou vymieňajú farebné papieriky s nezaokrúhlenými číslami.

Koronavírus skôr či neskôr opustí Slovenskú republiku. To, čo po sebe však zanechá, však nebudú len ľudské tragédie. Naša malá, otvorená ekonomika zažije najväčší prepad v jej histórii. Počas poslednej krízy z roku 2010 sa na Slovensku vyšplhala nezamestnanosť na 15 %. To, že prekročíme tento rekord, sa dnes zdá byť tutovka. Otázkou len je, kde sa to číslo zastaví. A hlavne, čo môžeme spraviť, aby to číslo začalo aj následne klesať.

Podľa Svetovej Banky je najnižšia miera nezamestnanosti na svete v Katare, nasledovaná Nigerom. Ak preskočíme rozvojové alebo nedemokratické krajiny, vyskočí na prvom mieste Japonsko. Prekvapenie ale nájdeme na nasledujúcej priečke. Česká republika v ukazovateli nezamestnanosti nedominuje len Európe, ale aj svetu.