Sociálne systémy museli počas pandémie reagovať na zmenenú situáciu občanov. Radovan Ďurana reagoval na otázky novinárky, ktoré sa dotýkajú nielen dávok, ale aj filozofie sociálneho systému a jeho vnútorných nedostatkov.

Kde začať? Minimálne finančné plánovanie, absencia ukazovateľov kvality a ich kontroly (všimol si niekto, že už 17 mesiacov nemáme predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a vlastne ani nikomu nechýba?), starnutie zdravotníkov, chýbajúce špecializácie, neefektívne nemocnice a tak ďalej a do nekonečna.

Článok Aká je úloha škôl v spoločnosti? splnil svoju úlohu a rozprúdil debatu. V reakciách zaznelo niekoľko argumentov, ale aj nepochopení, na ktoré sa sluší reagovať.

Pôdohospodárska platobná agentúra má čo robiť, aby odstránila nedostatky, udržala si akreditáciu a získala aspoň čiastočnú dôveru.

Ak by som si mal vybrať jednu obľúbenú verejnú inštitúciu, bol by to Najvyšší kontrolný úrad. Jeho zistenia v pravidelnom rytme kazia politikom deň, bez ohľadu na stranu a volebný výsledok. Najnovšie prišiel so záverom, že „štátna pomoc okresom je neefektívna a neúčinná.“

Ak by som mal vybrať dvoch veľkých teoretikov fungovania byrokracie, boli by to nemecký sociológ Max Weber a rakúsky ekonóm Ludwig von Mises. Nečudo, rakúsko-pruské modely byrokracie mali vyhlásenú povesť, v dobrom aj zlom.

Asi sa zhodneme, že na odpovedi sa nezhodneme. Koľko ľudí, toľko názorov. Pri hľadaní odpovede je však užitočné si školy rozdeliť na dve skupiny. Tie základné a vyššie.

„Veľa ľudí si myslí, že medzi podnikateľmi a zamestnancami alebo odborármi prebieha neustály zápas. Tak to však nie je. Ak sa nebude dariť podnikateľom, nebude sa dariť ani zamestnancom,“ hovorí v rozhovore pre REFRESHER riaditeľ INESS-u.

Výmena na stoličke Ministra financií prišla práve v dobe úvodnej prípravy daňovej reformy. Jej významnou súčasťou by mal byť nárast majetkových daní, najmä dane z nehnuteľnosti, ktorej výnos by mohol v blízkej budúcnosti vzrásť 2-4 násobne.