Nepanikárme, deti budú v poriadku

Nedávno sa v médiách objavili alarmujúce prepočty o nákladoch zatvorených škôl. Tieto prepočty odhadujú, koľko deti stratia na budúcich príjmoch, ekonomika na HDP a štát na daniach v priebehu nasledujúceho polstoročia. S vlastnými prepočtami prišiel Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) a krátky prehľad rôznych štúdií spísala aj NBS.

Nepanikárme, deti budú v poriadku

V prvom rade musím priznať, že súhlasím s cieľom autorov týchto štúdií. Teda deťom by malo byť čo najskôr umožnené vrátiť sa do školy. Za predpokladu, že ich rodičia uznajú, že je to pre ich rodinu bezpečné, a samotné školy so samosprávami vyhodnotia, že zvládnu zabezpečiť bezpečné vyučovanie. Nemali by sa vrátiť všetci naraz a povinne, ako zavelí centrum, ale postupne a dobrovoľne na základe rozhodnutí lokálnych aktérov.

S analytikmi z ÚHP a NBS sa rozchádzam v dvoch veciach. V odvahe a v pesimizme.

Nemám tú odvahu predpovedať na dve desatinné miesta výpadky budúcich príjmov dnešných detí v priebehu nasledujúcich 50 rokov. Stačí si spomenúť, ako dopadli predpovede vývoja šírenia koronavírusu na pár mesiacov dopredu. Robiť predpovede v komplexných, dynamických systémoch, kde hrá kľúčovú rolu ľudské rozhodovanie, je ošemetná vec.

Ekonómom niekedy chýba pokora a ochota zahryznúť si do klávesnice. Všetci stále píšu o potrebe kritického myslenia. Jeho súčasťou by malo byť aj presvedčenie, že nie všetko sa dá kvantifikovať. Nie vždy je „nejaké číslo“ lepšie ako „žiadne číslo“. Preto neprispejem do tejto diskusie svojimi, lepšími číslami. Len predhodím niekoľko argumentov, prečo som pesimista pri odhadoch analytikov a optimista, čo sa týka budúcnosti našich detí.

Vyššie spomínané odhady sú v zásade založené na nasledujúcej kauzálnej reťazi: vzdelávanie má vplyv na kognitívne (rozumové) schopnosti a tie majú následne vplyv na mzdy. A tie ovplyvňujú HDP a dane. Kde má táto reťaz slabé miesta?

V prvom rade, vo výpočtoch sa bralo do úvahy, ako vplýva vzdelávanie na výsledky testov. To nemusí byť to isté ako vplyv na kognitívne schopnosti. Vzdelanie môže zlepšiť výsledky v testoch aj bez toho, aby zvýšilo kognitívne schopnosti. Napríklad tak, že vzdelávanie zlepšuje aj schopnosť vypĺňať testy. Veľká metaštúdia našla významný vplyv opakovaného testovania na výsledky testov. A nalejme si čistého vína, veľká časť vzdelávania na školách je vlastne príprava na testovanie, nehovoriac o opakovaných skúškach a testoch v rámci vyučovania. Vzdelávanie je tak určite dobrým nástrojom na zlepšovanie výsledkov testov, ale do zvýšenia kognitívnych schopností sa premieta len čiastočne a my nevieme nakoľko.

Ale predpokladajme, že vzdelávanie skutočne dokáže zvýšiť kognitívne schopnosti. Ďalšou otázkou musí byť – na ako dlho? Tu je výskum pomerne jednoznačný. Deti nie sú ako plastelína, z ktorej si vymodelujeme, čo chceme, ale skôr pružná guma. Viacerým výskumom sa naozaj podarilo merateľne zlepšiť výsledky v testoch detí v predškolskom veku. Ale keď ich zmerali o pár rokov neskôr, prakticky celý vplyv vymizol. A rovnaký alebo ešte strmší prepad vo vedomostiach sa odohráva aj na základnej a strednej škole.

Dokonca ani kvalitní učitelia nedokážu mať dlhodobý efekt na žiakov a ich výsledky sa zhoršia do dvoch rokov o viac ako polovicu. Stačí sa pozrieť na letné prázdniny, ako tie dokážu prečistiť deťom hlavy. To znamená, že aj keď školy zlepšia kognitívne schopnosti detí, tak toto zlepšenie relatívne rýchlo vyprchá.

No a to je problém, pretože vo výpočte negatívnych dôsledkov zatvorených škôl analytici pracujú s kognitívnymi schopnosťami dospelých. Teda ľudí, ktorí sú dekády mimo školy. A tu sa dostávame k poslednému problému. Dnes už existuje hŕba výskumov, ktoré ukazujú, aký veľký vplyv na kognitívne schopnosti dospelých ľudí majú vrodené predispozície (napríklad tu a tu). Venuje sa tomu celý jeden odbor v rámci genetiky, ktorá už neskúma len dedičné choroby, ale aj dedičnosť správania.

Dnes už dokonca vieme, že aj individuálne rozdiely v schopnosti čítať sú do značnej miery vrodené. Nehovoriac o množstve iných merateľných psychologických vlastností alebo dokonca o preferenciách v stravovaní. Pričom jeden z najrobustnejších záverov je, že vplyv vrodených faktorov na kognitívne schopnosti rastie s vekom. Toto je niečo, čo nemôžeme ignorovať, keď počítame mzdové dôsledky vplyvu absencie vzdelávania detí na kognitívne schopnosti dospelých ľudí.

Namiesto zložitého dopočítavania cez pochybnú reťaz argumentov by nám skôr pomohol nejaký kvázi experiment so zatvorenými školami a kontrolnou skupinou. Taký sa odohral v 60. rokoch v Nemecku, keď sa politici v rámci reformy rozhodli posunúť prázdniny v niektorých školách. Žiakom skrátili vyučovanie dvakrát po 13 týždňov (čo je približne dĺžka skrátenia vyučovania na Slovensku). To malo reálny vplyv na kvalitu vzdelania. Vzrástla miera opakovania ročníkov a o desať percent menej detí pokračovalo ďalej vo vzdelávaní. Lenže ekonóm Jorn-Steffen Pischke nenašiel žiadny vplyv na reálne príjmy detí. Tie zarábali neskôr rovnako bez ohľadu na to, či sa im zhoršili známky, prepadli alebo nepokračovali v štúdiu.

Toto všetko sú dôvody, prečo by som vo všeobecnosti neprepadal panike. Drvivá väčšina detí bude v poriadku. Navyše, pre deti z prvého stupňa ostali školy tento školský rok otvorené. A to je dôležité, pretože to je stupeň, kde sa majú naučiť základy – čítať, písať a počítať. A zvyšok detí na druhom stupni to časom dobehne. Slovenské školstvo je založené na opakovaní prebratej látky a obsahuje veľké množstvo memorovacieho balastu, ktorý sa dá ľahko osekať. To sa teraz môže ukázať ako výhoda. Alebo ako príležitosť, aby sme osekali štátne kurikulum a zamerali sa predovšetkým na kľúčové kompetencie žiakov.

Existuje však skupina detí, kde by som zvonil na poplach. To sú deti zo znevýhodneného prostredia, z chudobných rodín a rómskych osád. Pre tieto deti hrá škola trochu inú rolu ako pre ostatné. Škola supluje základné úlohy rodiny a vytvára pre ne kontakt so svetom mimo osady. Nanešťastie, toto je skupina detí, pri ktorej školy už dnes zlyhávajú, a ich zatvorenie ešte výrazne zhorší problém. Toto je oblasť, ktorej by sa mala venovať zvýšená pozornosť, pretože tu by zatvorené školy mohli mať reálne negatívne dôsledky. Aj keď sú nevyčísliteľné.

Pôvodne vyšlo na Denníku N

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards